Čo vytvára dobrú komunitu?

Ciele

  • Zistiť, čo žiaci považujú za dôležité vo svojom okolí a do akej miery pri tom zohľadňujú potreby iných ľudí.

Metódy

  • práca v skupinách, argumentácia, diskusia

Pomôcky

  • veľké hárky papiera pre každú skupinu, záznamový hárok, fazuľky na hlasovanie, séria obrázkov zobrazujúcich rôzne inštitúcie a verejné priestory.

Postup (úvodné zisťovanie)

Metóda A

  1. Rozdeľte žiakov do menších skupín. Každej dajte sériu obrázkov, na ktorých sú napríklad autobusová zastávka, križovatka, policajná stanica, kancelárska budova, nákupné stredisko, reštaurácia, malý obchod, nemocnica, lekáreň, knižnica, škola, rodinné domy, sídlisko, kostol, ihrisko, park, športovisko, galéria, záhrada (fotografie môžete ľubovoľne  obmeniť).
  2. Každá skupina dostane papier formátu A2 so zakreslenou kruhovou schémou a nápismi: nevyhnutné, kľúčové, dôležité, nahraditeľné, nepodstatné a bezvýznamné súčasti komunity.
  3. Vyzvite žiakov, aby sa zamysleli nad otázkou Čo vytvára dobrú komunitu?. Komunita v tomto prípade znamená prostredie, v ktorom žijem, teda štvrť, sídlisko, obec.
  4. Žiaci majú za úlohu umiestniť jednotlivé obrázky do schémy podľa toho, akú dôležitosť im prikladajú.
  5. Po skončení práce žiakom povedzte, že ak sú niektoré obrázky na mieste, s ktorým nesúhlasia (napríklad v strede ako „nevyhnutné“), obrázok majú otočiť tak, aby nikto nevidel, čo je na ňom.
  6. Následne žiakov vyzvite, aby obrátené obrázky jeden po druhom otáčali. Pri každom majú dvaja členovia skupiny – ten, kto obrázok pôvodne umiestnil a ten, kto ho otočil – svoje rozhodnutie vysvetliť. Dôvody si zaznamenajte.

 Metóda B

  1. Na tabuľu napíšte otázku: Čo vytvára dobrú komunitu? a po celej triede rozložte iba jeden súbor obrázkov.
  2. Každý žiak dostane 5 fazuliek, ktoré má položiť k tomu obrázku, ktorý preňho znázorňuje najdôležitejšie miesta pri svojom bydlisku. Fazuľky možno priradiť k piatim rozličným obrázkom alebo aj viac fazuliek k niekoľkým obrázkom či len k jednému.
  3. Upriamte pozornosť žiakov na otázku na tabuli a požiadajte ich, aby nad odpoveďou chvíľu porozmýšľali. Následne diskutujte o ich výbere a zaznamenajte si dôvody, pre ktoré sú niektoré veci dôležitejšie ako iné.

 Variácie:

  • Rozdajte žiakom prázdne lístky namiesto obrázkov a požiadajte ich, aby na ne napísali miesta, budovy alebo služby, ktoré považujú za dôležité súčasti komunity (priestoru, v ktorom žijú). Následne ich vyzvite, aby lístky zoradili do schémy podľa metódy A, prípadne o nich hlasovali podľa metódy B.

 Výstupy

  • schémy s obrázkami alebo samostatné obrázky s fazuľkami, záznamové hárky z diskusií

 Analýza zistení

Metóda A

  • Jednotlivým kruhom môžete priradiť bodové hodnoty od 0 (bezvýznamné) po 6 (nevyhnutné). K jednotlivým obrázkom priraďte body z každej vytvorenej schémy a zostavte si rebríček najdôležitejších súčastí komunity za celú triedu.
  • Porovnajte zistenia so zdôvodneniami, ktoré ste si zapísali počas diskusie. Zamerať sa môžete na to, či žiakmi označené najdôležitejšie časti komunity slúžia skôr na osobný úžitok alebo sú prospešné pre širokú verejnosť. Taktiež sa môžete pozrieť na to, či žiaci vo svojom výbere prihliadali na potreby rôznych ľudí alebo rodín, prípadne či sú medzi dôležitými súčasťami komunity aj služby pre zraniteľné skupiny alebo menšiny.

Metóda B

  • Spočítajte fazuľky pri jednotlivých obrázkoch a zostavte si rebríček najdôležitejších súčastí komunity za celú triedu.
  • Obrázky si môžete rozdeliť do rôznych kategórií, napr. doprava (autobus, križovatka), verejná správa a poriadok (miestny úrad, polícia), služby (nákupné centrum, reštaurácia), zdravotná starostlivosť (nemocnica, lekáreň), vzdelávanie (knižnica, škola), bývanie (rodinné domy, sídlisko), náboženstvo (kostol, mešita, synagóga), oddych a šport (park, ihrisko, les), kultúra (kino, galéria, divadlo) a podobne.
  • Jednotlivé kategórie si zaznačte do rebríčka a posúďte, ktoré z nich sú žiakmi vnímané ako dôležité a ktoré sú pre nich nepodstatné. Zamerať sa môžete na to, či výber dôležitých súčastí komunity odzrkadľuje iba potreby žiakov alebo aj iných ľudí, či popri dostupnosti rôznych služieb zohľadňujú aj fyzické či prírodné prostredie, či preferujú malé miestne služby alebo služby poskytované veľkými obchodnými reťazcami a podobne. 

Tipy na ďalšie aktivity

Na základe analýzy môžete:
  • zaradiť aktivity alebo príbehy, vďaka ktorým budú môcť žiaci preskúmať rozmanitosť svojich susedstiev a komunít;
  • identifikovať očakávania a životné potreby rôznych ľudí žijúcich v našom okolí a mieru ich napĺňania;
  • preskúmať dôsledky uspokojovania rôznych potrieb na životné prostredie;
  • diskutovať o možnostiach aktívne ovplyvňovať dianie či rozhodovanie v susedstvách, komunitách a obciach.

 Postup (záverečné zisťovanie)

  • Pri opakovaní aktivity môžete postupovať rovnako ako pri úvodnom zisťovaní, prípadne využiť druhú z opísaných metód. So staršími žiakmi môžete pracovať aj bez obrázkov a za úlohu im zadať spísanie dôležitých súčastí komunity na samostatné lístky.
  • Ak budete pracovať s obrázkami, môžete ich obmeniť (napr. obrázkami z iného mesta). Dbajte však na to, aby na nich boli znázornené rovnaké typy objektov, priestorov a služieb ako pri úvodnom zisťovaní.

 Analýza dopadu

  • Porovnajte schémy alebo rebríčky v tých kategóriách, ktoré ste si vytvorili po úvodnom zisťovaní a na ktoré ste sa zamerali v následných aktivitách. Aj na základe záznamov z diskusií môžete posúdiť, či sa napr. zvýšilo povedomie žiakov o potrebách rôznych ľudí v okolí, či žiaci viac zohľadňujú ochranu životného prostredia pri uspokojovaní lokálnych potrieb a podobne.