Čo robí domov domovom?

Prípadová štúdia

Česká základná škola

Učím na základnej škole s 350 žiakmi a žiačkami. Väčšina z nich pochádza z dedín a malých miest, kde veľmi neprichádzajú do kontaktu s ľuďmi iného sociálneho zázemia. Aktivitu som vybrala pre žiakov prvého ročníka, aby som zistila, či rozumejú princípu, že to, čo považujeme za domov, môže byť veľmi rôznorodé. Dúfala som, že získajú viac porozumenia o sociokultúrnych rozdieloch a uvedomia si, že aj odlišné prostredie môže napĺňať ľudské potreby (prístup k vode a potravinám, bezpečie).

Úvodné zisťovanie

Na evokáciu témy som žiakov požiadala, aby si spomenuli na pocity, ktoré mali, keď sa vracali z exkurzie. Zámerne som sa ich pýtala na veci, na ktoré sa pri návrate najviac tešili. Tými boli rodičia, brat, pes, posteľ, chladnička, TV, čistá voda a teplo. Rovnako som chcela, aby pouvažovali, čo je pre nich najdôležitejšie pre pocit domova, pričom sa zhodli predovšetkým na tom, že je to miesto, „kde sa máme radi, kde nás ľudia majú radi“. Následne som ich požiadala, aby si pozreli fotky a rozhodli sa, či je na nich domov. Svoj názor mali vyjadriť na škále áno, nie, neviem. Počas diskusie potom mali svoje rozhodnutie zdôvodniť a vysvetliť, ktoré charakteristiky sú prítomné alebo chýbajú pri jednotlivých typoch domovov.

 Žiaci sa zhodli na základných atribútoch domova, ako sú rodinné vzťahy, bezpečnosť, súkromie, sloboda (odísť kedykoľvek), teplo, svetlo, voda, čistota. Ak predtým reflektovali najmä svoje vlastné potreby, teraz vzali do úvahy rôzne životné situácie. Pri väzení uvažovali o možnostiach bývania pre bezdomovcov počas zimy. Niektoré situácie považovali za také dôležité, že boli ochotní obmedziť slobodu v prospech zabezpečenia základných potrieb ako voda, jedlo a teplo.

V utečeneckom tábore ignorovali plot a sústre- dili sa na praktické veci –   čistotu, jedlo a vodu a možnosť byť spolu s rodinou. V prípade bezdomovca a jeho prístrešku poznamenali, že „je to jediný domov, ktorý má“, čo poukazo- valo na uvedomenie si obmedzených možností a sociálnej izolácie. Pri slumoch žiaci hovorili o zníženom pocite bezpe- čia, no na druhej stra- ne zdôraznili možnosť intenzívnejšieho komunitného života a vzťahov. Rovnako však obyvateľov slumov považovali za znevýhodnených v porovnaní s ľuďmi žijúcimi v mestskej zóne a s dobrými vyhliadkami na pracovné uplatnenie, prístup k jedlu a pitnej vode. Žiaci si nevedeli predstaviť žiť v slume, ale predpoklada- li, že je to dostatočné pre tých, ktorí tam reálne žijú („Pre ľudí z Afriky je to dobré, lebo sú na to zvyknutí, oni môžu byť spokojní, aj keď je tam špinavo.“).

Aktivity medzi zisťovaniami

Aktivita dala deťom možnosť prvýkrát sa dozvedieť o slumoch či utečeneckých táboroch. Rozhodla som sa zamerať predovšetkým na zvýšenie ich povedomia o komplexných životných situáciách ľudí z rôznych častí sveta. Rozprávali sme sa, čo môže byť dôležité pre „domov“ v rôznych krajinách a v rámci rôznych sociálnych skupín, v porovnaní s pôvodnými zoznamami žiakov. Postupne si uvedomovali, že by mohli žiť aj bez počítača alebo televízie a že tieto veci skôr reprezentujú komfort než nevyhnutnosť. Za dôležité považovali dostatok peňazí, posteľ, stôl, toaletu, tečúcu vodu, domáce zvieratá a záhradu.

Záverečné  zisťovanie

Žiaci sa pri záverečnom zisťovaní rozhodovali medzi šestnástimi atribútmi domova. Žiadne podstatné zmeny oproti úvodnému zisťovaniu nenastali v tom, že „domov je tam, kde ma ľudia majú radi“. Žiaci aj naďalej zdôrazňovali potrebu dobrých medziľudských vzťahov, ničím nepodmienené prijatie človeka jeho rodinou, bezpečnosť a stabilitu.

 Dvaja žiaci zdôraznili peniaze, ktoré považovali za najdôležitejšie pre udržanie „dobrého“ bývania. Jeden si vybral televízor ako miesto, „kde sa stretáva celá rodina“. Všetci označili za dôležitú vodu a jedlo. Toaleta nebola označená ako príliš dôležitá, keďže žiaci a žiačky ju brali ako samozrejmosť a skôr sa sústredili na atribúty poskytujúce bezpečnosť a komfort.

 Pri posudzovaní rôznych typov domovov sa všetci zhodli na rodinnom dome. V prípade slumu bol najväčším problémom nedostatok súkromia, bezpečnosti, čistoty prostredia a prístupu k vode či jedlu. Panelák bol akceptovateľný pre viac žiakov a žiačok, a to i keď uvažovali o ľuďoch, ktorí bývajú v nevyhovujúcich podmienkach. Napriek neatraktívnosti panelákov zvonku totiž môžu byť byty podľa žiakov výborne vybavené a poskytovať súkromie.

 Rozdiely medzi úvodným a záverečným zisťovaním 

Číslo

Fotografia

ÁNO

úvodné/ záverečné zisťovanie

NIE

úvodné/ záverečné zisťovanie

NEVIEM

úvodné/ záverečné zisťovanie

1

Luxusný jednoposchodový dom s terasou, upraveným trávnikom a bazénom.

12/15

1/0

0/0

2

Jednoduchý príbytok bezdomovca, plastové steny pripevnené k stĺpikom, kartón ako dvere, vnútri posteľ a prikrývka, malý stôl, naokolo sneh.

4/4

8/9

1/1

3

Veľký pevný stan so širokou základňou a dverami v strede mestskej zóny, sneh naokolo, stan sa zdá mať tepelnú izoláciu.

9/11

1/1

4/3

4

Drevené prístrešky pre chudobných na brehu rieky v tropickej oblasti, posuvné dvere, potrubie (pravdepodobne) s pitnou vodou.

8/10

1/1

4/4

5

Slum, plechové domy, prímestské prostredie, veľa smetí a špiny.

3/6

4/3

6/6

6

Utečenecký tábor oplotený priestor, stiesnené podmienky v malých stanoch, na prvý pohľad čisté prostredie (podľa symbolu na stanoch v Turecku).

3/3

7/8

3/4

7

Väzenská cela, posteľ, kúrenie, umývadlo, oddelená toaleta, mreže.

3/3

9/10

1/2

8

Panelová zástavba, stovky rovnakých okien a balkónov (Petržalka v Bratislave).

8/12

2

3/1

9

Detský domov, zvonku oplotená budova s detským ihriskom a bazénom na záhrade, zvnútra jedáleň, detské kresby na stenách, 15 stoličiek.

8

2

5