Čo robí domov domovom?

Prípadová štúdia

Česká základná škola

Na škole pôsobím dva roky, vyučujem slovenský jazyk a literatúru, etickú výchovu, nemecký jazyk a multikultúrnu výchovu na druhom stupni.

Úvodné zisťovanie

Na úvodné zisťovanie som si vybrala aktivitu Čo máme rovnaké? Čo máme odlišné?. Aktivitu som nezmenila, upravila som len záznamový hárok, ktorý som rozčlenila do viacerých kategórií. Analýza odpovedí priniesla zaujímavé zistenia. Pri niektorých totiž nebolo jasné, či ide o podobnosť alebo odlišnosť. Jedna skupina napríklad v stĺpci ROVNAKÉ uviedla odpoveď: „Aj oni majú domy, veď tiež musia niekde bývať...“, no až v reflexii sa zamerali aj na odlišnosti: „... ale ich domy sú menšie, jednoduchšie, sú to chatrče“. Pri rodine zaznela odpoveď: „Každý z nich sa tiež musel narodiť do nejakej rodiny...“ a až v reflexii zaznel dodatok aj o odlišnosti: „... ale ich rodiny nemusia byť kompletné, niektorý z členov možno zahynul vo vojne“. Zistila som, že žiaci a žiačky si rôzne vlastnosti a javy domýšľajú, aj keď zo samotného obrázka nie sú zjavné.

Aktivity medzi zisťovaniami

Na základe analýzy som si stanovila takéto ciele v oblasti postojov:

  • žiaci majú pozitívne hodnotiť kultúrnu rozmanitosť;
  • rešpektovať a byť otvorení voči tým, ktorí sa zdajú byť „iní“;
  • prejavovať úctu voči obyčajným ľuďom;
  • rozvíjať empatiu voči ľuďom iných kultúr.

Ciele som chcela dosiahnuť prostredníctvom aktivít, ktoré som realizovala na šiestich vyučovacích hodinách v predmete multikultúrna výchova. Pri aktivitách som pracovala metódou E-U-R (evokácia – uvedomenie – reflexia) a využívala motivačný rozhovor, diskusiu, škálovanie, individuálnu aj skupinovú prácu.

Aktivity medzi zisťovaniami

  1. Moji susedia – oboznámenie sa s pojmami stereotyp a predsudok.
  2. Multikulti párty – uvedomenie si jedinečnosti každého človeka.
  3. Všetky deti – stereotypy v každodennom živote, zažitie stereotypov na „vlastnej koži“.
  4. Vlak Eurocity – rozmanitosť v každodennom živote, hranice našej tolerancie.
  5. Je to v nás – uvedomenie si zdroja stereotypov.
  6. Hrdinovia ako... – narúšanie stereotypných predstáv.

Záverečné  zisťovanie

Na posúdenie možnej zmeny postojov som zvolila rovnakú aktivitu ako pri úvodnom zisťovaní. Jej priebeh aj spôsob analýzy bol rovnaký. U žiakov som však zaznamenala isté sklamanie z toho, že takúto aktivitu už robili a nie je pre nich nová. Brali ju teda ako „povinnú jazdu“, čo sa odrazilo v menšej zainteresovanosti a slabšej dynamike pri skupinovej práci.

 Pri porovnaní výsledkov je viditeľný celkovo nižší počet odpovedí, čo zrejme vyplýva z nezáujmu žiakov o opakovane realizovanú aktivitu. Najväčší rozdiel v odpovediach bol v stĺpci ROVNAKÉ, v kategórii Vzhľad a vlastnené predmety. Práve tu som zaznamenala najväčší posun. Žiaci a žiačky už deti nevnímali v prvom rade ako chudobné, ktoré nemôžu vlastniť rovnaké veci ako oni. Posun bol viditeľný aj v kategórii Ľudia a spoločnosť. Pri úvodnom zisťovaní prevládali odpovede v stĺpci ODLIŠNÉ, v ktorých žiaci a žiačky prezentovali skôr negatívny pohľad na život detí na fotografiách. Pri záverečnom zisťovaní sa v tejto kategórii neobjavila žiadna negatívna odpoveď. Pozitívne hodnotím aj to, že v tej istej kategórii sa v časti ROVNAKÉ vyskytli odpovede typu „Všetci sme ľudia”. To sa objavilo vo všetkých skupinách. V diskusii potom žiaci hovorili o tom, že deti na fotografiách vnímajú ako rovnocenných rovesníkov, ktorí len nemali v živote také šťastie ako oni. 

Pri záverečnom zisťovaní ma zaujala aj jedna odpoveď v stĺpci ODLIŠNÉ, v kategórii Geografické údaje. Keď som sa žiakov v reflexii pýtala, v akej krajine žijú deti na fotografiách, ich odpoveď bola väčšinou „Afrika“. Afriku teda vnímajú ako jednoliatu krajinu, a nie ako rozmanitý kontinent.

Výraz Afrika je pre nich zároveň synonymom slova chudoba. Žiaci si neuvedomujú, že aj v Afrike sú ekonomicky viac i menej prosperujúce krajiny, rovnako ako v Európe. Odlišnosti ako inú farbu pleti žiaci vnímajú ako fakt, ktorý pre nich nehrá podstatnú rolu.