Aké budú mať povolanie?

Prípadová štúdia 

Britská vidiecka základná škola

V našej malej vidieckej škole študujú najmä žiaci a žiačky z majoritných a zámožnejších rodín. V škole vyučuje iba jeden muž. Každodenná skúsenosť preto deti nevystavuje veľkej kultúrnej rozmanitosti, aj učiteľský kolektív má britský pôvod. Jedným z odporúčaní pre našu školu v rámci školského hodnotenia preto bola podpora detí pri učení sa o kultúrach, zvykoch, normách a tradíciách iných komunít, ktoré v našej krajine žijú. Diskusie s deťmi ukázali, že im chýba povedomie o rozmanitosti našej spoločnosti, čo sme sa rozhodli zmeniť.

Úvodné zisťovanie

Vybrali sme si aktivitu Aké budú mať povolanie?, pretože umožňuje zaznamenať vnímanie iných ľudí, ako aj stereotypy s tým spojené. Aktivitu sme si najprv vyskúšali v učiteľskom kolektíve,

v ktorom nikto nespochybnil samotné zadanie. Jednoducho sme ku každému človeku priradili nejaké povolanie a mali pocit, že cvičenie umožňuje iba jednu správnu odpoveď. Predpokladali sme, že žiaci a žiačky budú reagovať podobne, čo sa nám aj potvrdilo. V prvom ročníku odpovedali napríklad aj takto:

„Vyzerá múdro, musí byť v budúcnosti lekár.“

„Má príjemnú tvár, takže keď vyrastie, bude učiteľka.“

„Má okuliare, takže pravdepodobne bude pracovať s počítačmi.“

 Vyskytli sa však aj odpovede:

„Totosú iba obrázky, ako mám vedieť, aké budú mať povolanie?“

„Toje hlúposť, netuším, čo z nich bude.“

 Žiaci a žiačky druhého ročníka sa do aktivity zapojili s nadšením a bez toho, aby niekto zadanie spochybnil. Obrázky živo komentovali a vyvodzovali závery na základe oblečenia, pripisovanej národnosti či povedzme nosenia okuliarov. Priraďovanie povolaní iba na základe fotografií pre nich bolo ľahké a odpovede sa veľmi podobali. Až na konci nám päť detí povedalo, že aktivitu dokončili iba preto, že to bola súčasť zadania. Vraj keby o tom viac rozmýšľali, nevedeli by ju dokončiť. Ostatní žiaci a žiačky vyjadrili presvedčenie, že povolanie možno k človeku priradiť aj na základe výzoru.

 Príklady komentárov:

„Todieťa musí byť programátor, lebo je z Ázie.“

„Todievča musí byť učiteľka, pretože sa usmieva a učitelia sa vždy usmievajú.“

„Vyzerá, akoby bol chudobný, takže musí byť stavbár.“

 Aktivity medzi zisťovaniami

Po úvodnom zisťovaní sme si stanovili takéto ciele:

  • zamerať sa vo výučbe na zdôrazňovanie podobností medzi ľuďmi namiesto rozdielov;
  • posilniť témy globálneho občianstva v učebných plánoch;
  • spoločne so žiakmi objavovať, že žiaden človek nemá predurčený osud.

 V prvom ročníku sme sa rozhodli študovať dielo čínskeho umelca Huang Xu. Mali sme pocit, že to zahŕňa dva aspekty globálneho občianstva: skúmanie dopadu, ktorý máme na svoje prostredie, a teda aj na ľudí v iných krajinách, a možnosť skúmať dielo moderného umelca z inej kultúry. 

Výučbu sme sa snažili priblížiť bežnému životu žiakov, a tak sme napríklad diskutovali o tom, ako môžeme znížiť používanie plastových tašiek. Žiaci a žiačky z nich vytvárali rôzne diela a nám to umožnilo využiť viacero metód vyučovania globálneho občianstva.

 V druhom ročníku sme zas študovali práce umelca Romualda Hazoumeho. Diskutovali sme o posolstvách, ktoré možno v jeho dielach nájsť – využívanie recyklovaných materiálov, otroctvo, stereotypy, odpad. Deti porovnávali ľudí, ktorí si z návštev afrických krajín prinášajú rôzne suveníry, s týmto umelcom, ktorý vyrába masky z už nepotrebných, použitých materiálov. Rozhodli sme sa vyrobiť si vlastné masky z fliaš od mlieka a ďalšieho odpadového materiálu. Pri vytváraní masiek sme zároveň diskutovali o tom, aké posolstvo chceme naším projektom šíriť.

 Záverečné  zisťovanie

Záverečné zisťovanie sme uskutočnili o rok neskôr. Keďže sme predpokladali, že žiaci a žiačky si budú úvodnú aktivitu pamätať, čo by mohlo ovplyvniť aj výsledky, zmenili sme sériu obrázkov a vytvorili nový pracovný list. Ten obsahoval položky ako jazyk, záľuby, jedlo či národnosť. Žiaci a žiačky sa do aktivity zapojili bez predchádzajúcej diskusie.

Výsledky v prvom ročníku boli pestré. Deti povedali, že je náročné odpovedať na niečo, čo sami nezažili. Napríklad k typickému jedlu niektorých ľudí napísali „ryby s hranolčekmi“ (fish and chips), z čoho pre nás vyplynul záver, že sa tieto deti o rôznych kultúrach potrebujú dozvedieť viac.

Žiaci a žiačky však zároveň v menšej miere hodnotili podľa prvých dojmov a na fotografiách sa snažili nájsť rozličné indície, ktoré by im pomohli pri určovaní budúceho povolania. Pri viacerých deťoch napísali viacero možností, z čoho možno usudzovať, že sa menej riadili výzorom, ale skôr domnienkami, aké majú zobrazené deti vlastnosti a predpoklady.

Druháci a druháčky nedostali vopred pripravený zoznam povolaní, ale mohli napísať akúkoľvek odpoveď. Vo väčšine prípadov povolania stále priraďovali bez väčšieho zamýšľania sa a ukázali sa aj rôzne medzery vo vedomostiach, keď napríklad pri jazyku napísali „islam“ a pri záľubách „náboženstvo“. Žiaci a žiačky boli v následnej diskusii sami prekvapení, ako sa ich odpovede navzájom podobali. Záverečné zisťovanie ukázalo, že zvoleným témam potrebujeme v tomto ročníku venovať viac času.

Čo sa po cykle našich aktivít zmenilo, bolo vnímanie žiakov o podobnostiach a rozdielnostiach medzi nimi a inými deťmi. Pri záverečnom zisťovaní veľa žiakov uviedlo viac podobností než rozdielov.