Ako najlepšie chrániť životné prostredie?

Prípadová štúdia

Slovenské gymnázium

Na gymnáziu učím matematiku a chémiu. V 1. B som zisťovaním postojov chcela trochu „rozvíriť hladinu“ a vyskúšať si aj iné metódy ako tradičné dotazníky. Rozhodla som sa zisťovať, aký majú moji žiaci a žiačky postoj k dôsledkom svojich činností na životné prostredie.

Úvodné zisťovanie

Úvodné zisťovanie som realizovala na hodine matematiky. V aktivite Ako najlepšie chrániť životné prostredie? som urobila iba malú zmenu v jednom z deviatich výrokov. Možnosť „Necestovať lietadlom“ som nahradila ľubovoľným vlastným návrhom. Výsledky sme spracovali spoločne tak, že každá úroveň v diamantovom diagrame mala rôzny počet bodov (od 5 bodov pre voľbu na vrchole diagramu po 1 bod pre najmenšiu prioritu). Súčet všetkých pridelených bodov bol 351 bodov (27 bodov x 13 zúčastnených), čo predstavovalo 100 %.

Výsledky:

17 % – recyklovať všetko, čo sa len dá; 14 % – šetriť vodou;

13 % – vlastný návrh;

13 % – šetriť elektrickou energiou; 12 % – kompostovať;

9 % – kupovať len to, čo potrebujem; 8 % – chodiť pešo;

8 % – nakupovať od domácich výrobcov a farmárov; 7 % – nepotrebné veci dať na charitu.

Vlastné návrhy žiakov a žiačok zahŕňali napríklad: neznečisťovať vodu; neodhadzovať odpadky do prírody (7x); nerobiť čierne skládky; používať dopravný prostriedok len keď treba; používať sklenené fľaše; nepoužívať mikroténové vrecká; používať ekologické palivá v doprave.

Aktivity medzi zisťovaniami

Na základe výsledkov som sa rozhodla zamerať na to, že mladí ľudia zníženie vlastnej spotreby či nákup od domácich výrobcov nepovažujú za vysokú prioritu pri ochrane životného prostredia. V aktivitách som sa preto venovala problematike spotreby konzumného spôsobu života a domácej produkcie. Hlavným cieľom bolo posunúť postoje žiakov od „recykluj“ k „zníž spotrebu, aby nebolo čo recyklovať“.

 Aktivitami som sledovala aj ďalšie ciele:

  • vytvoriť v triede bezpečné prostredie;
  • zbaviť žiakov a žiačky strachu z vyjadrenia vlastného názoru;
  • učiť sa počúvať ostatných a rešpektovať ich právo na vlastný názor.

 Posun v postojoch som sa snažila dosiahnuť realizovaním šiestich aktivít, z ktorých tri som zaradila na hodiny matematiky a po jednej na hodiny umenia a kultúry, geografie a na „medzipredmetový“ workshop:

  1. grafické, percentuálne a matematické vyhodnotenie úvodného zisťovania na dôslednejšie uvedomenie si jeho výsledkov;
  2. aktivita Cesta mojich raňajok zahrňujúca učivo o mierke mapy a dopade nákupu potravín zo vzdialených kútov sveta, ako aj výpočet spotreby paliva na ich dovoz;
  3. aktivita Lokálne potraviny mapujúca pozitíva a negatíva nákupu domácich potravín spojená s ochutnávkou výrobkov, ktoré žiaci priniesli z domu;
  4. aktivita Kríza zameraná na zníženie spotreby zahŕňajúca simuláciu krízy, mapovanie jej dopadov a hľadanie riešení;
  5. aktivita Od albatrosov k PET fľašiam zameraná na ochranu životného prostredia, uvedomenie si významu znižovania spotreby PET fliaš a zodpovedného spotrebiteľského správania;
  6. aktivita Z jednotky nula? zahŕňajúca problémové úlohy zamerané na znižovanie spotreby a nákup domácich výrobkov.

Záverečné  zisťovanie

Použila som pôvodnú aktivitu a výsledky vyhodnotila spolu so žiakmi priamo na hodine matematiky.

 Výsledky:

16 % – šetriť vodou;

14 % – recyklovať všetko, čo sa len dá; 10 % – šetriť elektrickou energiou;

10 % – kompostovať; 10 % – chodiť pešo;

10 % – neznečisťovať prírodu;

8 % – kupovať len to, čo potrebujem;

7 % – nakupovať od domácich výrobcov a farmárov; 7 % – nepotrebné veci dať na charitu;

5 % – neodhadzovať smeti do prírody;

2 % – nekupovať výrobky v plastových obaloch.

K zásadnej zmene postojov nedošlo. Nenaplnili sa tak moje ciele, aby si žiaci uvedomili význam znižovania vlastnej spotreby a nákupu od domácich výrobcov. Dokonca sa skóre niektorých činností oproti úvodnému zisťovaniu znížilo. To je zaujímavé zistenie, pretože počas aktivít žiaci deklarovali pochopenie súvislostí znižovania vlastnej spotreby a kúpy domácich výrobkov. Vďaka tomu som si uvedomila, že dosiahnuť skutočnú zmenu je veľmi náročné a nestačí na ňu len pár aktivít počas polroka. Aktivity mi však umožnili získať veľmi dobrý prehľad o názoroch mojich žiakov a žiačok.