Mapovanie inkluzívnej praxe v školách a samosprávach (2023 – 2024)

Vďaka podpore a partnerstvu organizácie Porticus môžeme v nadácii napĺňať víziu inkluzívnych komunít v školách a samosprávach a rozširovať prax, ktorá je nielen dobrým príkladom, ale aj prenositeľnou skúsenosťou. Hľadáme balans medzi podporou šitou na mieru a všeobecnými princípmi, ktorými sa riadia obce, kde sa cítia dobre  všetky obyvateľky a obyvatelia.

Ako členská  organizácia platformy Places to Grow – A Catalyst for Excellence in Early Childhood Development sme prostredníctvom projektu Mapovanie inkluzívnej praxe v školách a samosprávach zisťovali, akým bariéram čelia školy a samosprávy v úsilí reagovať na rozmanité potreby školských komunít , resp.  obyvateliek a obyvateľov. Zároveň nás zaujímali príležitosti s potenciálom inkluzívnu prax rozširovať. Poukazovali sme na lokálne vzťahy aj verejné politiky v snahe objasniť širší kontext projektov na podporu raného vývinu.

V spolupráci  so 6 samosprávami a 10 školami na západnom, strednom aj východnom Slovensku sme s výskumným tímom viedli sériu individuálnych rozhovorov a fokusových skupín založených na kvalitatívnom výskumnom dizajne: v školskom prostredí individuálne rozhovory s vedením a odbornými zamestnancami, fokusová skupina s učiteľkami a učiteľmi, na úrovni samospráv individuálne rozhovory so starostkami a starostami a tri fokusové skupiny (zástupcovia samosprávy, zástupcovia angažovanej verejnosti, zástupcovia širokej verejnosti). Počas rozhovorov a fokusových skupín nás zaujímali názory a skúsenosti viažuce sa na témy :

• Kvalita života (kvalita života v samospráve).
• Žijeme spolu (medziľudské vzťahy v samospráve s ohľadom na štruktúru obyvateľstva).
• Verejný priestor (verejné priestory a ich prístupnosť verejnosti).
• Komunikácia so samosprávou (komunikácia samosprávy s obyvateľstvom).
• Služby (služby poskytované samosprávou a ich fungovanie).
• Verejné politiky (východiskové dokumenty a tvorba strategických dokumentov).

Základné východiská mapovania

Výskumná definícia sociálnej inklúzie

Sociálnu inklúziu vnímame ako proces, ktorého podstatou je vytváranie podmienok pre plnohodnotné zapojenie všetkých jednotlivcov a sociálnych skupín do života v spoločnosti. Za plnohodnotné zapojenie považujeme zapojenie, ktoré reflektuje individuálne predstavy a potreby každého jednotlivca, vedie k jeho alebo jej ďalšiemu sebarozvoju, odohráva sa v medziach zákona a všeobecne akceptovaných spoločenských noriem a nie je limitované diskrimináciou zo strany iných jednotlivcov, skupín, alebo sociálnych štruktúr v spoločnosti. Sociálnymi skupinami myslíme voľné alebo inštitucionalizované zoskupenia jednotlivcov, ktorých spája jeden alebo viacero aspektov ich osobnej identity, ako napríklad vek, etnická príslušnosť, farba pokožky, sexuálna orientácia, politické presvedčenie, telesné alebo mentálne dispozície a znevýhodnenia, či aktuálne vykonávaná sociálna rola (napr. mladé rodiny, osoby poskytujúce starostlivosť, zamestnanci, nezamestnaní, seniori apod.). Za život v spoločnosti považujeme predovšetkým prístup k základným službám a inštitúciám (napr. vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, apod.), ako aj zapojenie sa do komunitného života a podieľanie sa na spravovaní vecí verejných (napr. formou účasti na komunálnych voľbách, komunikácie so samosprávou alebo účasti v školskom parlamente apod.).

Podstata sociálnej inklúzie spočíva v balansovaní medzi dvoma základnými princípmi vedúcimi k väčšej spoločenskej spravodlivosti: 1. princípom rovných príležitostí (z angl. equal opportunities), ktorý zabezpečuje každému jednotlivcovi a sociálnej skupine rovný prístup k zapojeniu sa do života v spoločnosti, a 2. princípom vyrovnávania šancí (z angl. affirmative action), ktorý pomáha jednotlivcom a sociálnym skupinám so znevýhodnením vyrovnať ich štartovaciu čiaru a tým aj šance na plnohodnotné zapojenie sa do života v spoločnosti. Oba princípy prispievajú k zabezpečeniu rovnosti a sociálnej spravodlivosti (z angl. equity) pre všetkých.

Dimenzia sociálnej inklúzie

V rámci procesu sociálnej inklúzie rozlišujeme niekoľko dimenzií, ktoré zachytávajú rôzne úrovne presadzovania inkluzívneho prístupu. Jedná sa o:

1. Vnímanie a rešpektovanie rozmanitosti – zástupcovia samosprávy/školy si uvedomujú, že sa v spoločnosti nachádzajú jednotlivci a sociálne skupiny s  rôznorodými potrebami. Rozmanitosť nevnímajú ako anomáliu, ale ako prirodzený stav spoločnosti, a nepristupujú k nej ako k prekážke, ale ako k príležitosti.
2. Mapovanie potrieb – zástupcovia samosprávy/školy aktívne zisťujú individuálne potreby jednotlivcov a skupín žijúcich v obci/zapojených do vzdelávacieho procesu. Takéto mapovanie potrieb nie je jednorazovým aktom, ale dlhodobým procesom, pre ktorého úspešnú realizáciu má samospráva/škola vytvorené mechanizmy.
3. Prijímanie inkluzívnych opatrení – zástupcovia samosprávy/školy na základe zmapovaných potrieb prijímajú opatrenia, ktorých cieľom je vytváranie rovných príležitostí a vyrovnávanie šancí. Tieto opatrenia nie sú zamerané len na jednu sociálnu skupinu, ale sú zadefinované prierezovo a berú do úvahy aj možné kombinácie potrieb plynúce z viacnásobného znevýhodnenia.
4. Participácia na rozhodovacích procesoch – zástupcovia samosprávy/školy vytvárajú príležitosti pre jednotlivcov a sociálne skupiny na aktívne zapájanie sa do rozhodovacích procesov na rôznych úrovniach. Prizývanie konkrétnych jednotlivcov a sociálnych skupín do procesu rozhodovania odráža rozmanitosť samosprávy/školy.

Jednotlivé úrovne presadzovania inkluzívneho prístupu sa navzájom dopĺňajú a nadväzujú na seba. V praxi sa však môže stať, že schopnosť samosprávy/školy presadzovať inkluzívny prístup sa môže v rámci jednotlivých úrovní líšiť. Napríklad samospráva/škola dokáže kvalitne zmapovať potreby, ale nemá vytvorené mechanizmy na ich pretavenie do tvorby politík alebo prijímania rozhodnutí. Alebo samospráva/škola vníma rozmanitosť potrieb, ale niektoré z nich týkajúce sa konkrétnych jednotlivcov alebo skupín nevníma ako prioritné na riešenie. Pre účely výskumu je preto potrebné posúdiť schopnosť samosprávy/školy presadzovať inkluzívny prístup v rámci každej dimenzie osobitne a zároveň v ich vzájomnej prepojenosti.

Ciele výskumu

1. Získať hĺbkové porozumenie toho, čo pre rôznych aktérov v rámci samosprávy/školy znamená sociálna inklúzia a aké sú ich motivácie pri presadzovaní inkluzívneho prístupu
2. Zmapovať konkrétne postupy a praktiky samosprávy/školy pri presadzovaní inkluzívneho prístupu v rámci jednotlivých dimenzií
3. Identifikovať podporné mechanizmy a bariéry, ktoré ovplyvňujú schopnosť samosprávy/školy presadzovať inkluzívny prístup v rámci jednotlivých dimenzií
4. Identifikovať možné rozdiely a rozpory pri presadzovaní inkluzívneho prístupu medzi rôznymi aktérmi v rámci samosprávy/školy