Každý z nás má postoje. Časť z nich tvoria predsudky, teda vopred vytvorené postoje o tom, akí niektorí ľudia
sú. Postoje ani predsudky však nie sú navždy dané a môžu sa meniť. Výskumy zaoberajúce sa medziskupinovými vzťahmi ukazujú, že ľudia, ktorí majú dobré skúsenosti s ľuďmi z iných kultúr a spoločenstiev, majú aj pozitívnejšie postoje k členom týchto skupín. Funguje to však aj opačne: zlé skúsenosti s konkrétnymi jednotlivcami
zhoršujú postoje voči celej skupine.
Predpoklady pre vytváranie dobrých vzťahov môžu byť naplnené aj v školskom prostredí. Žiakom a žiačkam vytvárajú príležitosť na vzájomné spoznávanie sa, spoluprácu a nadväzovanie priateľstiev. V školách, kde
nie je veľa detí rozmanitého pôvodu, nie je až tak veľa možností na priamy kontakt s rozmanitosťou. I tam však
s touto témou možno pracovať a rozvíjať priaznivé postoje k iným ľuďom.

Cieľom tejto príručky je spostredkovať tri aktivity založené na príbehoch mladých ľudí, ktoré sú využiteľné na formovanie postojov počas vyučovania v školách aj v neformálnom
vzdelávaní. Metodika vychádza z príbehov projektu Stories that Move, kde mladí ľudia z rôznych európskych krajín, vrátane Slovenska, rozprávajú o svojej identite, skúsenostiach
s rozmanitosťou i o predsudkoch a diskriminácii.

Manuál je rozdelený na niekoľko kapitol, pričom každá kapitola obsahuje aplikovateľné príklady, ako aj súhrn odporúčaní. Vo všeobecnosti je cieľom tohto manuálu uľahčiť komunikačnú stratégiu lokálnych lídrov v rámci rôznych projektov.

Príručka ponúka 8 aktivít, ktoré hravým spôsobom reflektujú témy identity, stereotypov a rozmanitosti okolo nás. Farebná škola je určená učiteľom a učiteľkám prvého stupňa základných škôl, ako aj všetkým, ktorí sa venujú deťom vo veku 6 – 10 rokov. Aktivity využívajú zážitkové formy a metódy, ktoré poskytujú priestor nielen na rozvíjanie postojov v oblasti multikultúrnej výchovy, ale aj takých zručností ako je schopnosť spolupráce v skupinách či komunikačné zručnosti.

„Aktivity v tejto príručke sú hravé, dynamické, nevšedné, ale aj vážne. Jemným spôsobom vedú žiakov a žiačky k vnímaniu vlastnej individuality a k rešpektovaniu individuality iných. Ukazujú nám, čo máme spoločné, ale aj to, že niekedy môže byť niečo úplne inak, ako sa nám zdá. Dotýkajú sa citlivých tém, akými sú napríklad strata domova, odlišné vierovyznanie alebo prežívanie emócií.“ Margaréta Knapíková, učiteľka prvého stupňa základnej školy v Bratislave a odborná recenzentka príručky

Príručka ponúka výber najlepších vyučovacích aktivít, ktoré vznikli v rámci e-learningového projektu Holokaust ako nástroj výchovy k postojom, ktorý niekoľko rokov realizuje Nadácia Milana Šimečku pre učiteľov a učiteľky z celého Slovenska. Metodická príručka je unikátna vo viacerých smeroch.
Už názvom sa snažíme trochu provokovať a reflektovať spochybňovanie historických udalostí v súčasnej dobe hoaxov a dezinformácií. Vybrané aktivity preto nie sú len historickým exkurzom do obdobia nacistického Nemecka, druhej svetovej vojny či slovenského štátu. Všetky aktivity prinášajú aktualizačné momenty, pracujú s prepojeniami na témy extrémizmu a diskriminácie rôznych skupín či osôb v súčasnosti. V neposlednom rade je príručka unikátna v tom, že sa jedná o prvý súbor aktivít venovaných danej téme, ktorú vytvorili samotné učiteľky a učitelia z praxe. Do publikácie sme vybrali 13 vyučovacích aktivít, ktoré sa dajú využiť na hodinách Dejepisu, Občianskej náuky, Slovenského jazyka a literatúry či Etickej výchovy. Jednu z aktivít sme pripravili aj pre potreby

„Po tejto príručke by mali siahnuť nielen učiteľky materských škôl, ale všetci dospelí, ktorí pracujú s deťmi v predškolskom veku alebo v mladšom školskom veku a chcú ich naučiť vnímať a akceptovať inakosť. Alebo dokonca vidieť v rozmanitosti obohatenie, spestrenie života. Farebná škôlka nenásilnou formou, prostredníctvom hier, učí deti vnímať rozdiely, rozmýšľať o nich a v bezpečnej atmosfére rovesníckej skupiny pod vedením učiteľky zažívať emócie, ktoré v nás niečo, čo je odlišné, vyvoláva.“ Simona Šimková, detská psychologička a odborná recenzentka príručky.

Mnohí učitelia na takúto zmenu neboli pripravení. Nevedeli, ako na novú situáciu zareagovať, ako s novým žiakom a celou triedou ďalej pracovať, či a do akej miery kvôli prítomnosti nového žiaka prispôsobovať obsah a metódy výučby a ako nového žiaka hodnotiť. Mnohí nevedeli, ani na koho sa môžu obrátiť po cennú radu či pomoc. Cieľom príručky, podobne ako vzdelávacieho programu na základe ktorého vznikla, je zvýšiť povedomie a rozvinúť zručnosti učiteľov, aby mohli cieľavedome a efektívne prispievať k začleneniu detí cudzincov do výučby, školskej a triednej komunity. Vychádzame pritom z presvedčenia, že tento cieľ možno postupne dosiahnuť, iba ak je začleňovanie (integrácia) viacstranná. Inými slovami, plnohodnotné vzdelávanie tejto špecifickej skupiny žiakov si vyžaduje nielen ochotu a snahu na strane samotných detí, ale aj na strane ich rodičov, učiteľov, spolužiakov a vedenia školy.

Za týmto účelom v roku 2009 realizovali výskumno-vzdelávací projekt Integrácia detí štátnych príslušníkov tretích krajín do slovenského vzdelávacieho systému. Cieľom projektu bolo zmapovať rôzne aspekty vzdelávania detí cudzincov. Zamerali sme sa pri tom na základné školy, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v procese integrácie detí cudzincov.

„Po využití metodiky už nedokážem nezisťovať postoje žiakov, napríklad postoj k preberanej učebnej látke, k metodickému postupu, k reakciám spisovateľa na danú dobu, ku konaniu postáv v literatúre atď. Potrebujem mať sústavnú spätnú väzbu na postoje žiakov, na nastavenie emócií, pochopenie učiva. Mám potrebu zisťovať, vyhodnocovať svoj vplyv na zmenu myslenia, postojov žiaka tak, aby som bola v medziach dostatočnej kvality komunikácie, ľudskej tolerancie a jasného posunu v poznatkoch.“ Mgr. Mária Pappová, SOŠ gastronómie a cestovného ruchu, Nitra

Okrem množstva faktografických údajov kapitoly tejto metodickej príručky predstavujú rôznorodé vyučovacie metódy (rovesnícke vzdelávanie, textovú analýzu, dramatickú výchovu, metódy kritického myslenia, čítania s porozumením a pod.).